Podstatné mená, skloňovanie a vzory

Podstatné mená

-          plnovýznamové ohybné slová, ktoré pomenúvajú osoby, zvieratá veci, rastliny, vlastnosti, deje (ples, krik), vnútorné stavy.

Skloňovanie: - pod. meno sa ohýba podľa pádov (mení tvar)

-          základ slova a pádová prípona (sneh-u, sneh-om)

N     kto? čo?

G     koho? čoho?

D     komu? čomu?

A    koho? čo? vidím

L     o kom? o čom?

I      s kým? s čím? 

Chlap – spoluhláska alebo –o (dedovia, bratia)

Hrdina - -a (zakončené na –ita, ista v N.pl. –i, huslisti)

Dub – tvrdá alebo obojaká

Stroj – mäkká

Žena – zakončené na –a, pred kt. je tvrdá alebo obojaká spoluhláska

Ulica - zakončené na –a, pred kt. je mäkká spoluhláska (ď,ť,ň,ľ,c,č,dz,dž,š,ž,j)

Dlaň – spoluhláska , v G sg –e, N, A pl

Kosť - spoluhláska , v G sg –i, N, A pl

Mesto - zakončené na –o,

Srdce - zakončené na –e,

Vysvedčenie - zakončené na –ie, neplatí pravidlo o rytmickom krátení

Dievča - zakončené na –a, mláďatá (dievčence)